Jak se vyrovnat se smrtí psa, kočky

Zdroj úvodního obrázku: elements.envato.com

Naša rodina zachraňuje zvieratá z ulice alebo zo zlých podmienok. Niekedy nájdeme my ich niekedy oni nás. Bezpečné miesto u nás za tie roky našlo  široké spektrum zvierat.

A pri takom množstve sme smrť videli prichádzať v rôznych podobách. Niekedy berie veľmi rýchlo a bezbolestne inokedy to zas nemá konca. Smrť je prirodzenou súčasťou kolobehu života a človek nad ňou nemá žiadnu moc. Nad čím však kontrolu máme je život aký naše zvieratá prežijú. Každé si totiž zaslúži byť ľúbené, v bezpečí a to až do konca.

Verím, že z tohto sveta by nikto nemal odchádzať sám. Pre svojho domáceho miláčika ste vy tou najbližšiou a najdôveryhodnejšou osobou .

Nikto iný ani veterinárny personál nevie nahradiť vašu prítomnosť. Preto nenechávajte svoje zvieratko v jeho posledných chvíľach samé a majte na pamäti, že vašou úlohou je byť mu oporou a prejavy vášho smútku treba odložiť na neskôr.

Smutek má různé podoby

Typy smútku :

• „normálny“ smútok
• anticipatórny smútok
• chronický smútok
• oneskorený smútok
• skreslený smútok
• kumulatívny smútok
• predĺžený smútok

Je potrebné uvedomiť si , že každý smútime inak a  neexistuje žiadna „správna“ forma smútku. Preto pristupujme k sebe a ostatným s rešpektom a empatiou.

Jak v sobě zpracovat pocity?

 

• hovorte o svojich pocitoch
• napíšte o tom ako sa citíte
• pretavte svoje emócie do obrázku
• skúste fyzickú aktivitu
• meditácia a jóga
• zmeňte prostredie
• dobrovoľníctvo

Počas písania tohto článku som narazila na štúdiu , kde bolo dokázané, že s vyjadrovaním emócii sa znižuje aktivita časti mozgu (amygdala), ktorá slúži ako alarm v čase nebezpečenstva a spúšťa negatívne emócie.

Ďalším faktom je, že vďaka fyzickej aktivite sa nám v tele vyplavujú endorfíny tzv. „hormóny štastia“ čo je pre smútiacu dušu naozaj blahodárne.

Možností je veľa, ale  najdôležitejšie je vybrať si takú, ktorá vám sadne najviac a do ničoho sa nenútiť. Smútok je predsa len  jednou z najsilnejších emócii aké dokážeme prežívať. A aj keď ide o prirodzenú reakciu na tragickú udalosť netreba zabúdať , že život ide ďalej.

 

Rituály

 

Pohřeb

Ak sa rozhodnete pre tento spôsob poslednej rozlúčky  je nutné sledovať právne predpisy , ktoré vymedzujú miesto a spôsob akým môžete svoje zvieratko pochovať. Do hrobu mu môžete dať jeho obľúbené hračku a deku. Zároveň môžete pripojiť fotku, list alebo obrázok.

Zpopelnění, kremace

Ak máte pocit , že je pre vás prijateľnejšie nechať vaše zvieratko spopolniť nie je na tom nič nezvyčajné. Naopak tento spôsob je veľmi obľúbený. Niektorí ľudia rozprášia popol na miestach, ktoré malo ich zvieratko v prírode najradšej. Iní sa zas rozhodnú pre pochovanie ostatkov alebo si nechajú vyrobiť šperk, ktorý potom majú pri sebe.

Za tie roky sme sa so o smrťou stretli za rôznych okolností v rôznych podobách a donútilo nás to vytvoriť si mechanizmy ako sa s tým vyrovnať. Preto pripájam zopár tipov založených na osobných skúsenostiach.

Vzpomínková sešlost

Tento rituál veľmi súvisí s vyjadrovaním pocitov. Ide skôr o spontánny akt ako o niečo silené,  no za tie roky sa z toho stal rituál. Podstatou je , že každý člen rodiny (samozrejme kto chce) zdieľa s ostatnými svoje zážitky, ktoré s daným zvieraťom prežil, čo malo rado a čo pre neho /ňu znamenalo . Určite je nutné pripraviť sa na to, že bude padať veľa sĺz no prekvapivo aj veľa úsmevov , lebo povedzme si pravdu niektoré zážitky vedia byť naozaj bizarné.

Zapálení svíčky

Plameň sviečky bude sprevádzať vaše zvieratko na ceste za dúhový most.

Obraz

Obraz , ktorý zachytáva nielen vonkajšiu podobu , ale aj dušu môže pomôcť. Máme doma dva také, ktoré  pre nás s láskou namaľovala moja kamarátka umelkyňa Paulína Líšková

Na záver by som len dodala , že ide o veľmi individuálnu záležitosť a kreativite sa medze nekladú. Ak s vami uvedené tipy nerezonujú môžete si vymyslieť vlastné alebo sa inšpirovať na rôznych iných internetových stránkach.

Kdy si pořídit nové zvíře?

Na základe osobných skúseností mám na túto  otázku dva pohľady.

Pre mňa je smrť traumatizujúca, ale rovnako tak si  uvedomujem , že sú na ulici ďalšie zvieratá, ktoré sú v ohrození  a potrebujú našu pomoc. A práve toto môže byť dôvodom pre zaobstaranie si zvieratka v kratšom časovom horizonte.

Ak však ide o stratégiu  „Nahradím novým staré“  nie je to práve najšťastnejšie rozhodnutie. Treba si uvedomiť, že nové zvieratko nie je kópiou toho, ktoré ste stratili. Doprajte si čas na smútok a neskôr budete vedieť či ďalšie zvieratko naozaj chcete alebo nie.

Ak máte pocit, že nemáte emočnú kapacitu zvládnuť ďalší odchod , ale zvieratko by ste vo svojom živote chceli mať môžete pomôcť v útulku či už venčením alebo dočasnou opaterou.

Děti

Hovorte úprimne

Je samozrejmé , že dieťa bude z takejto situácie smutné . Nepodceňovala by som ich však, lebo mnohokrát vedia prekvapiť racionalitou s akou vedia k takýmto traumám pristúpiť.

Vyvarujte sa príbehom o tom, že zvieratko ušlo a veciam podobného charakteru. Nielen že dieťa takémuto vysvetleniu nebude úplne rozumieť, ale ak sa dozvie pravdu môže to naštrbiť dôveru voči vám. Je teda dôležité jednať úprimne , ale zároveň primerane veku a povahe vášho dieťaťa. Ak si neviete rady poraďte sa s detským psychológom.

Buďte trpezlivý

Takéto situácie sú dvakrát ťažšie ak ide o deti. Nielenže môže nasledovať spŕška rôznorodých otázok, ale aj rôznych prejavov smútku. Vytvorte preto pre deti bezpečný priestor kde sa nielen dozvedia odpovede na to čo im nie je jasné ale zároveň miesto , kde budú môcť vyjadriť svoje pocity.

Zapájajte ich

Ak je vaše zvieratko dlhodobo choré a viete, že koniec sa nenávratne blíži zapojte svoje dieťa v starostlivosti oň. Vytvorí sa tým priestor, kde danú situáciu môžete komunikovať skôr ako k nej dôjde  a poskytnete dieťaťu možnosť prežiť so svojim kamošom jeho posledné chvíle.

Ak sa jedná o situáciu , keď už je zvieratko po smrti komunikujte s dieťaťkom o tom ako by si predstavovalo poslednú rozlúčku. Môžete s ním namaľovať obrázok , napísať rozlúčkovú reč/ list či niečo vyrobiť. Hlavné je aby to bolo v súlade s tým na čo sa vaše dieťa cíti.

Pozůstalá zvířata

• venujte sa im

• pokračujte v zabehnutom režime

• dajte aj im priestor pre smútenie

• pozorujte zmeny spojené s príjmom jedla a vody

• pozorujte zmeny v chovaní

Aj keď mnohí ešte polemizujú nad tým koľko emócii vedia zvieratá naozaj prežívať v dnešnej dobe disponujeme dôkazmi, že zvieratá prežívajú smútok rovnako intenzívne ako my.

Ak doma máte ďalších domácich miláčikov je nutné venovať im v tomto období viac pozornosti. Všímajme si nielen ich správanie , ale aj príjem vody či krmiva , ktorý môže byť znížený.

Osobní zkušenost

Keď nám prednedávnom zomrela Benka, ktorá s nami bola 17 rokov ostala po nej jej kamoška s ktorou tvorili svorku viac než 10 rokov. Bobinka bola následne apatická a bez nálady avšak v príjme jedla a vody bolo všetko v poriadku.

Čo sme teda urobili?

V prvom rade som si všimla a nielen v tomto prípade ale u iných, že dôležité je aby zviera pochopilo, že jeho kamarát naozaj odišiel. Aj keď to bude znieť morbídne krátko po Benkinej smrti sme k nej Bobinu na chvíľu pustili aby sa o situácii informovala. V nasledujúcih dňoch sme ju pozorovali a hľadali vec , ktorá by ju rozveselila.

Zistili sme, že práve výlety autom k babke sú to pravé orechové a odvtedy ju tam vozíme častejšie čo sa ukázalo ako veľmi efektívne. Nielen že Bobinka je veselšia, ale je aj aktívnejšia a spokojnejšia.