Kousné rány, psi, kočky se porvali

Zdroj úvodního obrázku: elements.envato.com

Bitka medzi dvoma psami v parku, či kdekoľvek inde pri venčení je nočná mora každého psíčkara, majiteľov malých plemien obzvlášť. Či už je váš miláčik čivava alebo mastif, hryzné poranenia nesmiete brať na ľahkú váhu. Aj keď sa môže zdať, že váš pes mal v šarvátke šťastie a nič sa mu nestalo, je dôležité dôkladne ho prezrieť a uistiť sa, že pod srsťou neskrýva nepríjemné prekvapenie.

Mačky, najmä nekastrovaní kocúri v období ruje majú sklon k zápaseniu a spozorovať, že mačka si z vonku priniesla okrem uloveného vtáka aj zranenia z boja, je ťažšie, než sa môže zdať.

 

Psi sa pobili – čo teraz?

 

Ak sa váš pes pobil s iným psom, je dôležité zachovať chladnú hlavu. V prípade, že pes z bitky odišiel po svojich, je vhodné odísť čo najdaľej od druhého psa a dať svojmu psovi pár minút na „vychladnutie“. Potrebujete sa ho totiž dotýkať a hľadať možné zranenia. To logicky spôsobí určitý diskomfort alebo bolesť a ak by bol pes stále vo fight-or-flight móde, mohol by sa po vás ohnať aj napriek výcviku a láske, ktorú k vám cíti. Ak ste videli boj, viete odhadnúť, kde váš pes môže mať zranenia. Najčastejším miestom býva krk, ale aj hlava či predné končatiny. Hryzné rany nemusia vždy významne krvácať, takže je dôležité orientovať sa podľa reakcie psa (bolesť), dôkladne rozhŕňať srsť a hľadať dierky v koži – rany mávajú okolo 5mm. Ak žiadne poranenie nenájdete a psík sa správa normálne, je vhodné nasledujúce dni ho pozornejšie sledovať a opakovane prehľadávať – ak nájdete opuch alebo bolestivé miesto, zaslúži si vyšetrenie od veterinára a lieky od bolesti.

Ak váš pes viditeľne krváca, ťažko dýcha alebo nemôže normálne chodiť, nestrácajte čas a navštívte veterinára ihneď, pes môže byť v bezprostrednom ohrození života! (O prvej pomoci si môžete prečítať v ďalšom článku)

Malý pes vs. veľký pes

V prípade situácie veľký pes- malý pes je dôležité sa pripraviť na zlé správy. Psi majú v čeľustiach obrovskú silu a dlhé zuby. Časté sú zlomeniny (končatiny, rebrá, stavce), vnútorné krvácanie, rany penetrujúce brušnú či hrudnú dutinu, pomliaždenie orgánov alebo ich natrhnutie a zriedkavo sa stretneme aj s úplnym odhryznutím časti tela – či už končatiny, ucha alebo veľkého kusu kože z trupu. V takýchto prípadoch je dôležitá rýchla zástava krvácania, stabilizácia obehu a diagnostika rozsahu poškodenia, najčastejšie rentgenom a ultrazvukom. Rentgen pomáha nájsť zlomeniny a posúdiť pľúca a hrudnú dutinu, ultrazvuk vie nájsť tekutinu (krv) v bruchu a odhaliť poškodenie orgánov. V prípade rany prenikajúcej do brucha či hrudníka, pretrvávajúceho vnútorného krvácania alebo napríklad prasknutého močového mechúra väčšinou pacient potrebuje okamžitú operáciu. Na druhú stranu zlomené kosti alebo povrchové rany môžu počkať. Je potrebné si uvedomiť, že hryzné poranenie je infikované – v psej tlame žije obrovské množstvo baktérií, ktoré sa v ranách usídlia a začnú sa okamžite množiť. Hryzné rany sa liečia dlho a často sa pri nich vyskytujú rôzne komplikácie.

Psi približne rovnakej veľkosti

Ak sa pobijú dvaja psi približne rovnakej veľkosti následky väčšinou nie sú tak dramatické, stále ich však nemôžeme zľahčovať. Pri útoku majú psi tendenciu zahryznúť a následne zatriasť hlavou. Následkom zatrasenia dochádza k odtrhnutiu kože od hlbších štruktúr a vzniká tzv. mŕtvy priestor, dutina, kde sa bude hromadiť tekutina a v nej množiť baktérie. Zopár hodín až dní táto tekutina pomaly vyteká ranami po zuboch, ale tie sa veľmi rýchlo zatvoria a tekutina sa tak hromadí. Vzniká ideálne prostredie pre rast baktérií a rozvoj infekcie. Takúto ranu je potrebné chirurgicky ošetriť – poriadne vypláchnuť a zabezpečiť odtok tvoriacej sa tekutiny, najčastejšie drénom. Drén udrží ranu otvorenú, ranový mok vyteká a berie so sebou aj väčšinu baktérií. O zvyšok sa postarajú antibiotiká. Niekedy sa môže stať, že koža nad touto dutinou odumrie a výsledkom je veľká, otvorená rana s odhalenými svalmi. Takéto rany sa ale neodporúča zašívať kvôli kontaminácii. Otvorená rana je náročná na manažment – používajú sa špeciálne krytia zamedzujúce vysychaniu a kontaminácii, je nutné ranu často a opakovanie preväzovať a ošetrovať. Po vyriešení infekcie, keď sa rana hojí, je možné v niektorých prípadoch urobiť plastiku – prekryť ranu kožou z iného miesta na tele. Takéto plastiky sa u psov a mačiek robia oveľa jednoduchšie než u ľudí, pretože majú oveľa voľnejšiu kožu.

Klienti často hryzné rany podceňujú, pretože zvonku vyzerajú ako malé dierky v koži a nie sú ochotní podstúpiť chirurgické riešenie. Kožné ranky sú však len povestná špička ľadovca a to čo sa skrýva pod nimi býva oveľa horšie, než si uvedomujú.

A čo mačky?

Hryzné rany od mačiek sú kapitola sama o sebe. Mačka pri pohryzení netrasie hlavou, takže rany nemávajú mŕtvy priestor ako psie. Najčastejšie vidíme mačky pohryzené na hlave a končatinách. Keďže sa jedná hlavne o vonkajšie mačky, samotný zápas nevidíme a mačka je veľmi šikovná v zakrývaní bolesti. Najbežnejší dôvod návštevy veterinára u takejto mačky býva krívanie alebo strata chuti do jedla a znížená aktivita. Veterinár potom takmer vždy nájde absces v podkoží – rana po mačacom uhryznutí je ako vpich špinavej ihly. Koža sa okamžite zacelí a dochádza k infekcii a tvorbe abscesu – nahromadeniu hnisu. To samozrejme sprevádza horúčka a bolesť.

Ošetrenie má podobný princíp ako ošetrenie rán po psoch – vypláchnutie dutiny, drenáž v závislosti na mieste rany a terapia antibiotikami a analgetikami.

Okrem rán nesie bitka medzi mačkami riziko prenosu FIV (mačací ekvivalent HIV). Veľká väčšina mačacích bitiek je motivovaná pohlavným pudom, takže kastrácia u nich znižuje agresivitu a pomáha predchádzať aj týmto problémom.

 

Môžem ja alebo môj pes dostať besnotu?

Môže, ale je to veľmi nepravdepodobné. Psi (a na Slovensku aj mačky) sú povinne očkované proti besnote. Na našom území je besnota takmer eradikovaná, vyskytuje sa len sporadicky u líšok na hraniciach s Poľskom. Vďaka masovému očkovaniu divých líšok a domácich mäsožravcov nebola smrť človeka na besnotu v našich končinách zaznamenaná už roky. Ľudia vďaka tomu zabudli, že besnota je choroba, ktorá sa po prepuknutí príznakov nedá liečiť (existuje jediný popísaný prípad vyliečenia besnoty na celom svete) a zomierajú na ňu tisícky ľudí ročne, hlavne v rozvojových krajinách. Nepodceňujte preto ani toto riziko a udržujte svoje zvieratká chránené.