Problémy s ušima, zánět zvukovodu

Zdroj úvodního obrázku: elements.envato.com

Ochorenia uší su jedným z najčastejších dôvodov návštevy veterinára – takmer každý ôsmy pacient má problémy s ušami. Bohužiaľ, sú zároveň aj jedny z najviac podceňovaných problémov psov a mačiek. V praxi sa často stretávame s pokročílými prípadmi, ktoré sú zanedbané zo strany majiteľov. Po prečítaní tohto článku medzi nimi nebudete a ušetríte sebe aj svojmu štvornohému kamarátovi veľa stresu a nepríjemností.

Ako spoznám, že moje zviera má problém s uchom

 

Najbežnejšie príznaky zánětu zevního zvukovodu (otitis externa) sú trasenie hlavou, svrbenie – zvieratko má snahu si ucho škriabať často až do krvi, opuch, začervenanie ušnice, zvýšená tvorba ušného mazu rôznej farby a často pomerne nepríjemného zápachu. Pri pokročilom štádiu so zasiahnutím stredného ucha (otitis media) sa k týmto príznakom veľmi často pridáva aj náklon hlavy na postihnutú stranu, apatia a znížený apetít, poprípade až poruchy pohybu a rovnováhy. Kým zápal vonkajšieho ucha je nepríjemný, zápal stredného ucha je veľmi bolestivý, preto je na vás, aby ste nechali svoje zviera odborne ošetriť ešte pred týmto štádiom.

 

Nie je ucho ako ucho

 

Ako to celé vzniká?  Rozlišujeme tri kategórie príčin zápalov uší. Prvou kategóriou sú takzvané predisponujúce príčiny – faktory, ktoré samy o sebe nevyvolávajú chorobu, ale pripravujú pre ňu vhodné podmienky. Patria sem napríklad anatomická stavba ucha – kokršpaniel má úplne iné uši ako kólia. S tým súvisí aj množstvo a hustota ochlpenia v zvukovode, hoci to je značne individuálne.

Ďalším z týchto faktorov je aj nadmerné čistenie uší majiteľom alebo plávanie. Spoločným menovateľom týchto faktorov je najmä to, že vo zvukovode vzniká vlhká a teplá mikroklíma s minimálnym prúdením vzduchu – ideálny stav pre množenie mikroorganizmov a dráždenie výstelky zvukovodu. Primárne príčiny sú tie, ktoré spôsobia prvotný problém – zapadnuté cudzie teleso vo zvukovode, rast polypov či iných nádorov (nie nutne zhubných), množstvo kožných problémov – alergie, potravinové intolerancie, ektoparazity (napr. ušný svrab) a podobne. Tieto sú síce už naozajstný problém, stále však tvoria len dielik v skladačke vzniku zápalu zvukovodu.  Primárne faktory otvárajú dvere sekundárnym, ktoré sú zodpovedné za väčšinu príznakov a ich dlhé trvanie. Jedná sa hlavne o baktérie a kvasinky (väčšinou oboje naraz), zúženie (stenózu) zvukovodu následkom chronického zápalu, infekčné ložisko v strednom uchu, alebo malé nehojace sa ranky.   Tento komplikovaný mix príčin je nutné presne rozoznať a používať cielenú liečbu, aby sme neurobili viac škody, než úžitku.

Čo sa deje u veterinára

 

Základom každej návštevy veterinára je rozhovor s majiteľom. Veterinár potrebuje vedieť, ako dlho problém trvá, či už sa ho niekto snažil liečiť, či sú postihnuté obe uši, či váš psík pláva, či má diagnostikované iné choroby (napríklad potravové alergie alebo kožné problémy) a plno ďalších vecí. Následne vyšetrí celé zviera (zmeria teplotu, počúva hrudník, pozrie si ako zviera chodí atď) a potom sa venuje priamo ušiam.

Extrémne dôležité sú dve veci – otoskopia a cytológia. Bez nich sa uši diagnostikovať nedajú a akákoľvek liečba je len metóda pokus-omyl.

Otoskopické vyšetrenie v praxi znamená, že veterinár sa otoskopom (nástroj s tenkou trubičkou a zdrojom svetla) pozrie dnu do zvukovodu, zhodnotí jeho povrch, nájde prípadné cudzie teleso (najčastejšie osinu) alebo nejaký výrastok a skontroluje, v akom stave je ušný bubienok. Pri porušenom bubienku nemôžeme používať väčšinu „ušných“ liekov, pretože môžu byť pre stredné ucho toxické.

Niekedy je toto vyšetrenie veľmi náročné, keďže zasúvanie hoci tenkého nástroja do podráždeného zvukovodu je nepríjemné, až bolestivé. V takom prípade je na zvážení veterinára zviera sedovať („uspať“) a vyšetriť ucho bezbolestne a dôkladne.

Cytologické vyšetrenie spočíva v odobraní steru zo zvukovodu čistým tampónom, prenesenie na sklíčko a prezretie pod mikroskopom. Týmto vyšetrením vieme nájsť baktérie (koky, tyčinky), kvasinky, parazity a zriedka aj rakovinové bunky. Od tohto vyšetrenia závisí, akú liečbu zvolíme a aké lieky použijeme.

Doplnkovými vyšetreniami, ktoré nie sú vždy nutné sú kultivácia a stanovenie citlivosti baktérii a zobrazovacie metódy (rentgen, v obzvlášť komplikovaných prípadoch CT). Stanovenie citlivosti je vhodné, ak na cytológii objavíme baktérie v tvare tyčinky, alebo ak prvotné antibiotikum nezaberá. Rentgen/CT použivame na zistenie zápalového ložiska v strednom uchu, cudzieho telesa alebo nádoru. Tieto vyšetrenia bežne nerobíme, ale sú vhodné napríklad, ak má zviera náklon hlavy alebo zúžený zvukovod.

 

Prečo mi veterinár nemôže proste dať kvapky? Minule zabrali…

 

Choré uši nemusia nutne znamenať, že budeme liečiť uši. Napríklad pri potravových alergiách je nutná zmena stravy, pri autoimunitných ochoreniach môžeme podávať systémové lieky (tabletky) a podobne. Liečením celkového stavu sa zmení prostredie v uchu a ucho viac nebude náchylné k zápalom. Ak nájdeme cudzie teleso, musíme ho z ucha vytiahnuť, inak nám kvapky nepomôžu ani keby sme ich tam liali naberačkou.

Používaním kvapiek naslepo bez diagnostiky docielime prechodné zlepšenie stavu, ale po ukončení tejto terapie sa problém vráti a bude horší, než pôvodne, napríklad z dôvodu vypestovania rezistentných kmeňov baktérii alebo rozšírenia infekcie zo zvukovodu do stredného, či dokonca vnútorného ucha.

Ušné kvapky sú vhodné na potlačenie bakteriálnej či kvasinkovej infekcie a utlmenie pocitu svrbenia. Takmer všetky v súčasnosti používané lieky sú zmesou antibiotika (proti baktériám), antimykotika (proti kvasinkám) a kortikosteroidu (potlačenie zápalu, bolesti, opuchu a svrbenia). Rôzne konkrétne lieky sa líšia v druhu použitého antibiotika alebo antimykotika.  Ak ucho produkuje nadmerné množstvo mazu, je vhodné ho pred aplikáciou kvapiek vyčistiť čistiacim roztokom, aby sa liečivo dostalo až na stenu zvukovodu.

Lieky je vždy nutné používať podľa doporučenia veterinára, nie je vhodné odkladať nedoužívané kvapky, kvapky od iného zvieraťa a podobne.

 

Ako často čistiť uši?

Na túto otázku je jednoduchá odpoveď – čo najmenej. Zdravé ucho má ideálnu mikroklímu a čistením do nej zasahujeme – zbytky čistiaceho roztoku spôsobujú nadmernú vlhkosť, dráždia povrch zvukovodu a odstraňujú ušný maz, ktorý je v malom množstve v uchu dôležítý. Rovnako mechanické vytieranie uší môže spôsobiť mikroranky, ktoré sa zapália, začnú svrbieť a zviera si ucho za pár hodin rozškriabe do krvi. Môže sa stať, že vaše zviera čistenie uší potrebuje, ale to je skôr výnimka než pravidlo.

Preventívne čistenie uší nie je vhodné, môže skôr uškodiť.

 

Othematóm

Častý ušný problém, ktorý sa netýka zvukovodu, ale ušnice. Jedná sa o nahromadenie krvi medzi kožou ucha a ušnou chrupavkou. Vzniká následkom traumatického poškodenia ciev ucha – pri bitke medzi zvieratami, pri hre ktorá sa vymkla z rúk, ale nezriedka aj ako následok zápalu zvukovodu, keď zviera intenzívne trasie hlavou alebo sa škriabe. Vo výsledku ucho vyzerá opuchnuté, zhrubnuté, môže byť na dotyk bolestivé a mäkké.

Toto ochorenie má úplne iný spôsob liečby než predchádzajúce. Najúspešnejšia liečba je chirurgická – v anestézii kožu nad krvnou zrazeninou rozrežeme, zrazeninu odstránime a špeciálnym stehom s podložkami prišijeme kožu k chrupavke, aby mali možnosť naspäť k sebe zrásť. Samotné odsatie krvi či zrazeniny nemá príliš vysokú úspešnosť, pretože vo vzniknutom priestore sa rýchlo nahromadí nová krv alebo ranový sekrét a to zabráni zrasteniu kože a chrupavky.