Smrtelné nemoci nejen venkovních koček: FIP, FeLV, FIV, Panleukopenie

Zdroj úvodního obrázku: elements.envato.com

Smrteľné ochorenia mačiek. Množstvo chovateľov sa s týmto pojmom už stretlo a celkom oprávnene vyvoláva obavy. Čo sa za ním ale skrýva? Tri rôzne ochorenia, ktoré sú vírusového pôvodu: FIP – infekčná peritonitída mačiek, FeLV – infekčná leukémia mačiek, FIV – vírusová imunodeficiencia mačiek. Žiadne z týchto ochorení nie je prenosné na človeka, ale našich mačacích spoločníkov dokážu nepríjemne potrápiť. V nasledujúcich riadkoch si povieme niečo o tom, ako sa tieto ochorenia prenášajú, aké sú ich príznaky, aké poznáme možnosti terapie a prevencie.

V České republice je asi 5% venkovních koček postiženo FeLV a 5% FIV infekcí.

FIP – infekční peritonidíta (zánět pobřišnice) koček

Jedná sa o veľmi závažné virové ochorenie mačiek. Jej pôvodcom je kočičí koronavirus FCoV. Tento vírus sa nachádza v prostredí, predovšetkým tam, kde je vyššia koncentrácia mačiek. Prenáša sa trusom infikovaných jedincov, možný je však aj nepriamy prenos, napr. podstielkou, na oblečení. Stres – zmena majiteľa, nový člen domácnosti, iné ochorenie, nevhodné podmienky, atď. – zvyšujú riziko mutace viru a rozvoji FIP.

Kolem 50% všech koček mají pozitivní serologické testy na koronavirus, z nich se u cca 10-15% rozvine FIP.

Klinické příznaky

Dôležité je uvedomiť si, že veľké množstvo infikovaných mačiek zostáva zdravých, prípadne má len mierne a nešpecifické príznaky, ako sú horúčka, strata hmotnosti, nechutenstvo. Většinou jsou postiženy mladé kočky mezi 6-20ti měsíci věku.

FIP má dve rôzne klinické formy, tzv. efuzívnu (vlhkú) a neefuzívnu (suchú) formu. Efuzívna forma je typická zväčšeným objemom brucha v dôsledku tvorby a hromadenia tekutiny v dutine brušnej, čo sa odborne nazýva ascites. Môže sa vyskytnúť horúčka, problémy s dýchaním (dyspnoe) a ikterus, teda nažltlé sfarbenie slizníc a kože.

Neefuzívna forma má variabilné príznaky. Objavujú sa pri nej granulomatózne (uzlovité) zmeny na rôznych orgánoch, napr. na pečeni (játrech), slezine, obličkách (ledvinách). Pri niektorých pacientoch je možné aj postihnutie očí a nervového systému.

Ke stanovení diagnózy FIP nestačí pouhé vyšetření krve. U vlhké formy můžeme prokázat zmutovaný virus v tekutině, u neurologické formy můžeme nalézt virus v mozkomíšním moku. Nejkomplikovanější je diagnostika suché formy.

Jak je to s léčbou?

FIP je už možné v niektorých štátoch liečiť, no v ČR ani v SR táto liečba dostupná nie je. V našich podmienkach je možná iba podporná terapia, ktorej cieľom je čo najviac skvalitniť život pacienta, no vyliečiť ho u nás (zatiaľ) nie je možné. Bohužiaľ, prognóza FIP je tedy zlá.

Co sa dá udělat jako prevence?

Na našom trhu zatiaľ neexistuje žiadna spoľahlivá a overená vakcína. Jedinou možnosťou, ako tomuto ochoreniu zabrániť, je brať si koťata z chovov bez výskytu koronaviru, chov malých skupín mačiek, ideálne bez umožnenia kontaktu s divoko žijúcimi mačkami a dôkladná hygiena a čistenie prostredia. Vhodné je umiestniť misky s vodou a krmivom ďalej od kočičích toaliet, toalety čistiť aspoň 1x denne, podstielku meniť aspoň 1x za týždeň a nezabúdať na očistu a dezinfekciu toaliet.

Kočka se od jiné kočky FIP nenakazí, může se však nakazit koronavirem, který následně může zmutovat a způsobit FIP.

FeLV – infekční leukémie koček

Toto ochorenie spôsobuje retrovirus. Je to nákaza hlavne mačiek chovaných voľným alebo polovoľným spôsobom, teda u outdoor a indoor-outdoor mačiek. U mačiek chovaných v byte bez priameho kontaktu s mačkami z ulice sa v podstate nevyskytuje. Do vonkajšieho prostredia sa vylučuje prostredníctvom slín, trusu, mlieka infikovaných mačiek a výtokom z nosu. Prenos môže nastať priamym kontaktom mačiek, ale taktiež z misiek na kŕmenie a podobne. K infekcii sú najnáchylnejšie koťata.

Klinické příznaky

Mačky trpiace na FeLV sú v imunosupresii, teda majú zníženú obranyschopnosť a sú teda náchylnejšie k iným ochoreniam. Vírus u nich spôsobuje aj vznik nádorov v rôznych orgánoch a leukémiu, teda nádorové bujenie bielych krviniek. Môže sa u nich vyskytnúť anémia, teda nedostatok červených krviniek, rôzne imunitne sprostredkované ochorenia, poruchy reprodukcie, poruchy nervov a chronické zápaly čriev prejavujúce sa průjmem. Príznaky sú teda nešpecifické, mačka celkovo chradne, môže mať zväčšené lymfatické uzliny.

Diagnostika FeLV a FIV probíhá nejčastěji z pár kapek krve pomocí rychlého testu přímo v ordinaci. Výsledek je znám do několika minut a stojí kolem 700Kč.

Jak se to léčí? Existuje vakcína?

Doposiaľ nepoznáme žiadnu účinnú terapiu, liečba je opäť iba symptomatická a podporná, snažíme sa ňou tlmiť príznaky ochorenia a zlepšiť kvalitu života zvieraťa. Najdôležitejšia je prevencia – karanténa a testovanie nových mačiek a vakcinácia. Vakcinujú sa zdravé a FeLV negatívne mačky. Pozitívne zviera nie je možné vakcinovať, pretože je v imunosupresii, a teda nie je schopné si adekvátne tvoriť protilátky. Pokiaľ máme doma FeLV pozitívnu mačku, je dôležité, aby sa nedostala do kontaktu s inými mačkami a nešírila tým ochorenie ďalej.

Po vakcinaci koček proti FeLV byl zaznamenán zvýšený výskyt tzv. postinjekčního sarkomu (rakovinný proces v místě vpichu). Z tohoto důvodu často není očkování doporučováno.

FIV – kočičí AIDS, virová imunodeficience koček

Vírus spôsobujúci toto ochorenie je typický tým, že napáda biele krvinky, predovšetkým lymfocyty a spôsobuje ich predčasné zničenie. Má podobné vlastnosti ako ľudský vírus HIV spôsobujúci AIDS. Pre FIV je typické, že ním ochorejú hlavne divoko žijúci kocúry. Má to veľmi jednoduchý dôvod – medzi kocúrmi dochádza častejšie k potýčkam a bitkám a práve pohryzením sa vírus prenáša. Ďalšou možnosťou je párenie s infikovanými zvieratami a prenos z matky na koťata, teda transplacentárny prenos – cez placentu.

Klinické příznaky

FIV má dlhú inkubačnú dobu bez zjavných klinických príznakov, ktorá môže trvať niekoľko mesiacov až roky. Ak už sa príznaky rozvinú, väčšinou nie sú spôsobené samotným vírusom, ale sú dôsledkom imunodeficiencie, teda zníženej obranyschopnosti, kedy je imunitný systém výrazne oslabený. Zo začiatku sa môže pozorovať horúčka, postupne dochádza k strate hmostnosti, k chronickým bakteriálnym a vírusovým infekciám. V dôsledku zníženiu počtu bielých krviniek nastávajú stavy ako zápaly ďasien (gingivitídy), zápaly dutiny ústnej, kožné infekcie (demodikóza, svrab), zápal spojiviek, tvorba abscesov, chronické rhinitídy, zápaly pľúc a mnohé ďalšie.

Všechna tato infekční onemocnění mohou šířit i klinicky zdravé kočky- tedy bez jakýchkoliv příznaků nemoci.

Jaké jsou možnosti?

Aj v prípade tohto ochorenia je liečba iba symptomatická a podporná. Vírus z tela nie je možné odstrániť, ak už došlo k infekcii. V V našich podmienkách neexistuje žiadna vakcína a jedinou formou prevencie je karanténa nových zvierat, ich testovanie na FIV a zabránenie kontaktu s divoko žijúcimi mačkami. Ďalšou možnosťou je kastrácia kocúrov, pretože po kastrácii sú menej teritoriálni a agresívni a tým sa znižuje riziko bojov a kousných poranení, ktoré sú významnou cestou prenosu nákazy. Pokiaľ test vyjde pozitívny, rozhodne to nie je dôvod k okamžitému utrateniu!

 Pokud si do domácnosti, kde už alespoň jedna kočka žije, pořizujeme kočku další, vždy bychom nově příchozí prvně měli otestovat na FeLV, FIV.

Kočičí parvovirus – mor koček, infekční panleukopenie koček

Podobne ako psy, aj mačky sú vnímavé k parvoviru a aj v tomto prípade sa jedná o obávaného strašiaka. Toto ochorenie sa označuje aj ako „mor koček“, a rozhodne túto prezývku dostal oprávene.

Je to silne nákazlivé infekčné ochorenie, ktoré sa prenáša fekálne-orálnou cestou. Vylučuje sa trusom a močom, ktoré kontaminujú prostredie a to je ďalšou možnou cestou, ako sa môže mačka nakaziť. Možný je aj prenos z matky na mláďatá počas gravidity, tzv. vertikálny prenos.

Záludnosť tohto vírusu spočíva v tom, že napáda kostnú dreň a spôsobuje zníženie počtu krvných buniek, čo spôsobuje poruchy funkcie imunitného systému, čím sa infikovaná mačka stáva náchylnejšou k sekundárnym bakteriálnym alebo kvasinkovým infekciám.

Klinické příznaky

 Mačky sú slabé, apatické, odmietajú krmivo. Objavuje sa horúčka, zvracanie a úporná hnačka, pričom výkaly intenzívne zapáchajú a môže sa v nich vyskytnúť aj krv. Veľmi nebezpečná je dehydratácia zvieraťa. Obrovské ťažkosti môže spôsobiť už spomínaná imunosupresia.

Co se s tím dá udělat?

Keďže aj v tomto prípade sa jedná o ochorenie spôsobené vírusom, liečba je zacielená iba na potlačenie príznakov a ak sa vyskytnú sekundárne bakteriálne infekcie, aj na ich riešenie. Na toto ochorenie existuje vakcína a keďže je prevencia omnoho lepšou možnosťou, ako riešiť infekciu, odporúča sa očkovanie mačiek konzultovať s veterinárnym lekárom.

Po překonání panleukopenie má kočka doživotně protilátky, nicméně virus vylučuje až 2 měsíce po uzdravení, a je tedy možným zdrojem nákazy pro ostatní neočkované jedince v domácnosti! Virus je zároveň velmi odolný ve vnějším prostředí.